Piercing sa všeobecne prevádza na celom tele bez lokálneho "umrtvenia" či znecitlivenia resp. anestézie a to z niekoľkých dôvodov. Pri piercingu, kde dochádza k prepichovaní kože možno použiť tzv. inflirtačnú anestéziu, ktorá sa robí tak, že sa anestetikum zavádza injekčnou striekačkou pod kožu do oblasti ktorú chceme umrtviť. Samozrejme sa tým jednak mení tvar tejto oblasti čo je dosť podstatný problém a piercing by mohol byť následne zkreslený a urobený napr. krivo. V podstate vpich pri piercingu sa dá porovnať s vpichom pri anestezií a to prestáva mať zmysel. V neposlednom rade, tento výkon patrí do rúk lekárov a nesmie sa robiť v zariadeniach ako tetovacie a piercingové štúdia či salóny. Odlišné to je u piercingov , ktoré sa robia na slizniciach - jazyk, genitálie, dutina ústna a pod. Na týchto miestach by síce bolo možné použiť lokálne anestetikum v spray alebo gel, ale je tu veľké riziko alergickej reakcie, alebo može dojsť k prudkému vstrebaniu účinnej látky do slizníc, môže dojsť k podráždeniu dýchacích ciest a podobne. Ďalej pri umrtvení jazyka môže brániť prehltaniu slín, ktoré sa hojne tovria po aplikácii piercingu a mohlo by dojsť k aspirácií - tj. zaskakovanie resp. vdychnutie. Zhrnieme si to do jednej vety : anestetiká sú veľmi rizkantným krokom! Je známe, že piercery používajú tzv. zmrazovaciu zmes vo forme sperjov, ktoré sa prevažne používajú v traumatológii na zkľudnenie úrazu pohybovej aparatúry a niesú vhodné na použitie na sliznice a pod. Tiež pri zmrazovaní je veľké riziko škaredého popálenia miesta určeného na aplikáciu piercingu. Určitý znecitlivujúci efekt má použitie špeciálnych klieštikov, ktoré patria do vybavenia piercingových štúdií či salónov, rôznych typov. Tieto klišetiky mechanicky odkrvia tkanivo a človek nevníma bolesť vyvolanú vpichom tak výrazne. Väčšina piercinogových zákrokov sú rýchle, bolesť nie je dlhotrvajúca a na druhej strane rada ľudí vníma určitý typ bolesti pri piercingu ako pozitívum. Záverom, "umrtvenie\" piercingu sa bežne nerobí..